Bearded Collie /BC/ patrí
medzi najstaršie plemená vôbec, aj keď si na oficiálne
uznanie musela počkať až do polovice 20. storočia. K tomuto
faktu určite prispela skutočnosť, že predkovia dnešných
beardií boli v majetku obyčajných pastierov, ktorí mali
jediný „chovateľský“ cieľ- maximálny výkon a 100% pracovná
využiteľnosť. Veľkosť ich zaujímala taktiež iba z
praktických dôvodov- pes musel byť dostatočne veľký, aby
videl na ovce cez často sa vyskytujúce papradie, ale nie
zase príliš kvôli primeranej a pre nemajetných pastierov
únosnej spotrebe krmiva.Beardie vtedy nevyzerala nijak
pôsobivo- robustný, chlpatý, rozcuchane pôsobiaci pes s
hrubou srsťou a mohutnou hlavou so zveseným uchom. V 18.
storočí sú popisované dva typy:1/ obyčajná, nevýrazná a
kostnatá hnedá beardie z HIGHLANDS /Škótska vysočina/
používaná ku zháňaniu dobytka z hôr a kopcov2/ beardie z
LOWLAND /nížina/ určená ako honič pri preháňaní stád na
dobytčie trhy. Dnešná BC je zmesou oboch typov. Beardie sa
využívala prevažne pre prácu s hovädzím dobytkom, aj keď sa
celkom bežne vyskytovala aj pri ovčích stádach. U oviec sa
musela mierne utlmiť prirodzená ostrosť tak veľmi žiadaná
pri stádach s polodivokým dobytkom.Beardedka bola tvrdý,
vytrvalý, samostatný pes s perfektne vyvinutými vlohami
nielen pre prácu so stádom, ale aj s výrazným obranným
inštinktom a veľmi dobrým nosom. Na menších statkoch bola
dokonca využívaná ako poľovnícky pes k práci na farbe /stopa
ranenej zveri/ pre svoju schopnosť rozlíšiť medzi stopou
raneného a už studeného jeleňa. Obdobie s najväčším útlmom
chovu bolo behom 2. svetovej vojny. V povojnovej dobe sa
ujíma chovu /aj keď spočiatku úplne náhodou/ pani
WILLISONOVÁ. Psov z jej chovateľskej stanice BOTHKENNAR dnes
nájdeme v každom rodokmeni.Za zlomový môžeme považovať rok
1989, kedy sučka Ch. POTTERDALE CLASSIC of MOONHILL získala
BIS na CRUFTOVEJ výstave. Od tohto roku sa BC stále
častejšie objavujú ako víťazi skupín či celej výstavy.
Bohužiaľ, s pribúdajúcou obľubou beardie ako výstavného psa,
honbou chovateľov za titulmi a predstavou niektorých
rozhodcov, že neštandartná srsť až takmer po zem je to pravé
čo robí beardedku beardedkou /často bez ohľadu na nedostatky
v povahe a telesnej stavbe/, ich mnoho žije celoživotne bez
voľného pohybu /čo keby si v prírode polámali svoju
pestovanú srsť!/, venčia sa len krátko a v špeciálnych
botičkách. U tak veľkého a temperamentného psa možno takéto
obmedzovanie považovať za týranie/. Často sa u takto
držaných jedincov vyskytuje mäkší chrbát, stráca sa typický
„spýtavý“ výraz a predovšetkým sa vyskytuje nedostatok
sebavedomia až bojazlivosť. Nie je až tak výnimočné, keď sa
titulmi ovenčený šampión trasie v kruhu ako osika a
nekontrolovateľne reaguje na akýkoľvek hlasnejší podnet.
Náprava tohto stavu je v rukách rozhodcov.Do ČR a do
vtedajšieho východného bloku bola prvá bearded collie
dovezená v roku 1981 manželmi Karenovými z Brna. Ich modrá
sučka PRUNELLAS BLUE CROWNED QUEEN pochádzala z Dánska a
stala sa zakladateľkou nielen chovateľskej stanice MODRÁ,
ale cez svoje potomstvo aj mnohých ďalších staníc v
niekoľkých štátoch.
Beardie je bezo sporu
vynikajúci spoločník pre športovo založených ľudí a
neprekonateľná členka rodiny s deťmi. Potrpí si na dlhé
prechádzky, ale rýchlo sa zmieri aj s kratšou trasou, pokiaľ
jej cestou poskytneme možnosť ukojiť jej túžbu po nových
vnemoch. Miluje spoločnosť ďalších psov, nekonečne dlho bude
nosiť loptičku, paličku, ale aj dosť veľké poleno, ktoré
doslova dotiahne ktovie odkiaľ. Beardie milujú vodu.
Niektoré sa iba čľapocú iné nadšene plávajú. Je to veľmi
kontaktný pes, ktorý cíti potrebu byť vám stále nablízku. V
byte najradšej leží medzi dverami odkiaľ má skvelý výhľad.
Keď príde návšteva, zahrnie ju takou mierou pozornosti a
nadšenia, že mnohí tomuto „domácemu škriatkovi“ podľahnú,
strávia väčšinu času škriabkaním a pri odchode (zvlášť v
čase pľznutia) pripomínajú chlpatú knedľu. Ako strážny pes
by sa asi neuživila. Nemá príliš vyvinuté teritoriálne
správanie a cudziu osobu hlási iba štekaním. Trochu iná je
situácia pri napadnutí „člena svorky“. V tomto prípade sa
snaží útočníka zahnať. Obieha v kruhoch, napáda z boku dolnú
polovicu tela útočníka, pohryzie a beží ďalej. Je to moja
osobná skúsenosť, kedy zlyhal pri útoku opilca cvičený
nemecký ovčiak, ale beardedka bleskovými útokmi z tmy kam
ihneď po záhryze zmizla a znova sa objavovala, rýchlo
naučila dotieravého pána slušnému správaniu. Myslím, že
dodnes verí na strašidlá, pretože ho „hrýzla tma“.
|